Borievka obyčajná - plod

Silica napomáha tvorbe žalúdočnej kyseliny a zlepšuje vylučovanie žlče.

Jej vždyzelené kríky, ktoré nájdeme vo vyššie položených, suchých a kamenistých stráňach, sú všeobecne známe, rovnako ako z plodov pripravená borovičková pálenka. Drevo príjemne vonia živicou.

Liečebné účinky borievky boli známe už v stredoveku, keď Arabi vyrábali chýrny borievkový lekvár, uvádzaný v niektorých starších liekopisoch dodnes. Plody majú taký silný dezinfekčný účinok, že v časoch stredovekých epidémií neochoreli tí, ktorí v priebehu dňa žuvali bobuľky borievky. Aj dnes sa odporúča na celkové prečistenie organizmu rozžuvať nalačno, pomaly, po jednej, 5-10 borievkových bobuliek.

Latinské pomenovanie borievky juniperus pochádza od Keltov a znamená trpký. V časoch morových epidémií horeli pred bránami miest hranice z borievkových konárov, aby zabránili vstupu choroby. Borievkovým dymom si tiež ľudia dezinfikovali svoje príbytky.

Vždyzelený ker borievky sa rozkonáruje od zeme, tvorí ihlanovitú korunu a niekedy má aj stromčekový vzrast. Listy (ihlice) sú zoskupené do trojpočetných praslenov. Sú kopijovito čiarkovité, tvrdé, končisté, zelenobelasé, na rube s belaso-bielym pásom voskového povlaku. Opadávajú po 3-4rokoch.

Borievka je dvojdomá rastlina. Pazušné samičie kvety majú tvar zeleno-žltých púčikov. Samčie kvety zložené zo šupinovitých, trojhranných žltých tyčiniek tvoria malé žlté jahňady. Peľ prenáša vietor. Plodom je tmavobelasá trojsemenná šištičkovitá bobuľa - borievka (galbulus) s hnedo-zelenou dužinou. Dozrieva každý druhý rok, takže na rastline môžu byť súčasne plody zelené aj dozreté. Celá rastlina má príjemnú živicovú vôňu.

Kvitne v apríli až v máji.

Zbiera sa plod, drevo, zriedka konce konárov (vršky).Plody sa zbierajú v septembri - novembri. Dozreté neporušené plody sa trhajú ručne alebo sa striasajú na plachtu. Vytriedené sa sušia v 3-4 cm vrstve do 35 stupňov C.
V čerstvých plodoch je prítomný vitamín C.

Hlavné liečebné použitie borievky v súčasnosti je pri močových chorobách, zvlášť pri bielkovinách v moči (spolu so zlatobyľou, brezou a vresom). Zlepšuje látkovú výmenu v kĺboch, čo ju spolu s močopudnosťou predurčuje na liečenie kĺbového reumatizmu. Odporúča sa aj pri srdcovej slabosti na odvodnenie organizmu (spolu s krušinou a ligurčekom) a taktiež pri rôznych kožných chorobách. Využíva sa jej dezinfekčný, diuretický účinok pri zápalových chorobách vylučovacích orgánov, pri žalúdočných ťažkostiach.

Borievka stimuluje detoxikáciu a činnosť pečene, urýchľuje revitalizáciu pečeňového tkaniva a využíva sa pri rekovalescencii po pečeňových ťažkostiach. Podporuje činnosť obličiek, rozpúšťa v nich usadeniny aj piesok. Znižuje hladinu cholesterolu. Pomáha udržiavať čisté cievy bez akýchkoľvek usadenín. Posilňuje obranný systém organizmu.

Zvonku je obľúbenou prísadou do posilňujúcich kúpeľov, do ktorých môžeme použiť aj mladé výhonky a pridať ďalšie podobne pôsobiace bylinky. Takýto kúpeľ posilňuje celé telo.

Borievka má však aj nepríjemné vlastnosti, preto sa neodporúča prekročiť dávkovanie. Vôbec ju nesmú užívať ľudia s chorými obličkami, zvlášť pri ich zápale, a je nevhodná aj pre tehotné ženy.